KYSAK – „Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Kysaku“
Národná kultúrna pamiatka Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej sa nachádza na návrší v strede obce. Patrí Rímsko-katolíckej cirkvi, pod správu farnosti v Obišovciach. Je postavený v gotickom slohu, s jednou loďou a vežou, s pristavanou sakristiou. Pre potreby farnosti je kostol už dlho nevyhovujúci (príliš malý), preto v jeho susedstve stojí nový.
Záchranný archeologický výskum nadviazal na dva predchádzajúce výskumy: prvý z roku 2008 realizoval Archeologický ústav SAV, ktorý potvrdil predpoklad, že dnešný kostol je v týchto miestach najstaršou sakrálnou stavbou, zistil stavebnú periodizáciu kostola, ale bez časového určenia jednotlivých fáz a pochovávanie aj pod súčasnou podlahou kostola. Nezistil však staršie stavebné fázy, ktoré by predchádzali súčasnej stavbe.
Druhý v roku 2011 Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou. Výskum potvrdil výsledky výskumu z roku 2008, že pod terajšou podlahou sa nachádza staršia vápenná dlážka, pod ktorou sú pozostatky hrobov, ktoré nebolo možné presnejšie datovať.
V priebehu archeologického výskumu v roku 2012, ktorý prebiehal na vonkajšej strane kostola a jeho úlohou bolo sledovať výkopové práce súvisiace so sanáciou vlhkosti z vonkajšej strany, boli v rámci výkopu ryhy dokumentované stratigrafické pomery na lokalite, ako aj odkryté základové murivá predmetnej pamiatky. Výkop bol realizovaný pozdĺž obvodových murív Kostola v celkovej dĺžke 63 m. Šírka výkopu sa pohybovala v rozmedzí 50 – 60 cm. Hĺbka výkopu pozdĺž stien kostola nepresiahla 60 cm.
V priebehu výskumných prác bolo zistené, že základové murivo je založené do malej hĺbky 50 – 60 cm. Z tohto dôvodu bol výkop realizovaný len v rozsahu hĺbky základu. Toto bolo podmienené znížením rizika statických posunov stavby kostola. V rámci výkopu nebola dosiahnutá úroveň sterilného podložia a výkop bol realizovaný len v povrchových vrstvách.
Základové murivo kostola bolo zapustené do hĺbky 50 – 60 cm. Tvorené bolo blokmi lomového kameňa, ktoré bolo nepravidelne ukladané a lícovanie bolo hrubo formované. Murivo bolo spájané maltou s výraznou prímesou piesku. V rámci juhovýchodnej časti bolo odkryté spevnené nárožie, ktoré bolo tvorené masívnym kamenným blokom.
Stratigrafické pomery na lokalite boli dokumentované sondážou na piatich miestach. V rámci jednotlivých výkopoch bola zistená stratigrafická sekvencia zemných vrstiev na základe, ktorej je možné konštatovať, že povrch je v rámci areálu kostola reprezentovaný humozným sedimentom, zemné vrstvy sú v rámci plochy kostola reprezentované prevažne hnedým, hlinitopiesčitým sedimentom, drobivej konzistencie bez výraznejších prímesí a vápenité prímesi môžu súvisieť s prípadnými stavebnými úpravami v minulosti.
Comments are closed.